Ožije vakovlk?

 

            Posledný z tasmánskych tigrov umrel v zajatí v roku 1936. Austrálski vedci sú však presvedčení, že v jeho prípade nešlo o definitívne vyhynutie, ale iba o 70-ročnú prestávku. Na základe získaných vzoriek DNA sa teraz snažia toto výnimočné zviera vyklonovať. Nádejou znovuzrodenia tigra, ktorý vlastne vôbec nie je mačkovitou šelmou, ide o vlka – vačkovca, je istý múzejný exponát - telo šesťmesačného mláďaťa, ktoré je už od roku 1866 uchovávané vo fľaši s liehom. Ako povedal, riaditeľ Austrálskeho Múzea Mike Archer, už 15 rokov verí, že sa tento exemplár stane mesiášom tasmánskeho tigra, nemohol však tušiť, že sa jeho sen raz možno stane skutočnosťou, až kým sa v roku 1997 v Škótsku nenarodila ovca Dolly. „Vtedy som prestal hovoriť „keby“ a začal sa pýtať „kedy“,“ povedal Archer.

V apríli tohto roku vedci zo srdca, pečene, svalov a kostí mŕtveho mláďaťa vyextrahovali vzorky tkaniva a malá skupina odborníkov na evolučnú biológiu v Sydney sa začala zaoberať lúštením tigrovho genetického kódu. Hneď potom, ako sa im podarí poškodené miesta DNA doplniť a opraviť, sa „technický výkres“ tigra vloží do vajíčka príbuzného živočíšneho druhu, najpravdepodobnejšie pôjde o tasmánskeho diabla alebo vačkovca numbata. Pokusy o oživovanie vyhynutých živočíšnych druhov prebiehajú vo viacerých krajinách sveta, no len v Austrálii majú vedci k dispozícii tak kvalitnú vzorku DNA. Pred tým, než sa však tasmánsky tiger opäť usmeje na svet, budú musieť prekonať veľa prekážok. Profesor Archer splnenie svojho sna očakáva najskôr o 10 až 15 rokov. Odborníci sa nevedia zhodnúť na pravdepodobnosti úspechu tohto ambiciózneho genetického projektu. Stávky sa pohybujú v intervale od 0 do 50%.  Nie každý je však zástancom znovu oživenia tigra klonovaním. Medzi hlavných odporcov patria rôzne náboženské skupiny, ktoré Archera obviňujú z hrania sa na Boha. „Ja im len odpovedám: Na Boha sa hrali tí, ktorí sa rozhodli, že toto zviera musí zmiznúť z povrchu zemského,“ hovorí Archer.

 

Späť
__________________________________________________________________________________________________________________________

© STACS 2005