Potencionálne narodenie prvého klonovaného vakovlka

 Spraviť syntézu chromozómov a skúsiť fertilizáciu hostiteľa.

 Hľadanie vhodného hostiteľa a preskúmať jeho reprodukčnú biológiu

 Hľadanie a expedície pokračujú a viac ako 300 hlásených pozorovaní, ale zatiaľ nie je priamy dôkaz, že by vakovlk žil.

 Enzymatická replikácia DNA je úspešná, má za následok milióny kópií DNA fragmentov ktoré sú nepoškodené a zrejme i vakovlk. Po prvý krát môže byť DNA vložená do živej bunky.

 Austrálske múzeum oznamuje prvotriedne dobrú kvalitu  DNA extrahovanú zo zbierok.

 Po 63 rokoch ako zomrel posledný vakovlk sa Rheuben Griffiths Trust  rozhodol financovať klonovanie vyhynutého vakovlka

máj 1999

 Austrálske múzeum sa rozhodlo pristúpiť na oživenie vakovlka pomocou klonovania.

 Tasmánsky tiger bol oficiálne vyhlásený za vyhynutého.

Dr. Eric Guiler spravil niekoľko expedícií v Tasmánii po vakovlkovi, financované Animals and Birds Protection Board a World Wildlife Fund. V 1966 zozbieral vzorky pri Whyte River, ktoré identifikoval ako srsť vakovlka, ale žiadne z jeho hľadaní neboli priamym dôkazom.

Posledný známy Tasmánsky tiger zomrel v zajatí v Hobartskej ZOO. Od tohto dňa už nebol oficiálne a spoľahlivo videný

Posledný známy tasmánsky tiger je chytený a predaný do Hobartskej ZOO

Viac ako 2000 odmien bolo vyplatených v Tasmánii

Tasmánsky parlament určil cenu jednu libru za kožu vakovlka. Vakovlk je strieľaný, chytaný, otravovaný a otravovaný plynom.

Van Diemens Land Company pastierska spoločnosť na severozápade Tasmánie predstavila prvú odmenu za vakovlka, ktorý zaútočí na ovce.

Začal chov oviec vo východnej Tasmánii

1788

 Vakovlk zmizol s Papuy Novej Guinei a kontinentu spolu  so zmenou klímy a príchodom dinga.

pred 3300

 Vakovlk sas túlal po Papuy Novej Guinei, Austrálii a Tasmánii. ako dôkaz, svedčia o tom fosílie, kosti a nástenné maľby nájdene v 1965 v jaskyni Nullarbor Plains.